Vypoctom bilancie makrozivín bola zistená len jediná pozitívna bilancia, a to pri vápniku na hnojenom variante integrovanej sústavy. Pri ostatnych zivinách, na oboch variantoch dvoch skúmanych pestovatel'skych systémov boli zistené negatívne bilancie. Na nehnojenych variantoch oboch sústav boli deficity vyraznejsie ako na hnojenych variantoch, napr. pri vápniku percentá jeho nahradenia nedosiahli ani hodnotu 1% (v IS 0,6% a v ES 0,5%). Najmensí deficit v oboch sústavách bol zisteny pri síre a naopak najvyraznejsie deficity boli sledované pri horcíku. Na dosahovanie priaznivejsích bilancií Ca, Mg a S by bolo vhodné zvysit' dávku mastal'ného hnoja v osevnom postupe zo súcasnej dávky 40 t.ha~(-1) na 60 t.ha~(-1) a zvolit' delenú aplikáciu tohoto hnojiva (napr. 30 t.ha~(-1) + 30 t.ha~(-1) k dvom plodinám), prípadne vyuzit' iné organické hnojivá. Zaoraním pozberovych zvyskov by sme tiez mohli mierne zlepsit' vysledky bilancií. Z nasich pokusov vsak vyplyva, ze toto opatrenie je nedostatocné na dosiahnutie vyrovnanej bilancie. Z tohtodovodu sa odporúca v integrovanej sústave pouzit' priemyselné hnojivá s obsahom tychto zivín (dolomiticky vápenec, Kieserit a pre plodiny na síru nárocnych hnojivá DASA 26/13, MAGNISUL a DASAMAG). V ekologickej sústave sa mozu vyuzit' prírodné zdroje tychto zivín, ktoré sú uvedené v Zozname hnojív a podnych pomocnych látok povolenych v EP c. j. 4713/2007 (Zákon NR SR c. 421/2004 Z. z.) (10).
展开▼
