Na základe získanych 3-rocnych vysledkov z pol'nych maloparcelovych pokusov s NMgS vyzivou pri pestovaní jarného jacmeňa je mozné formulovat' tieto závery: Aplikovaná predsejbová dusíkatá, dusíkato-sírna a dusíkato-horecnato-sírna vyziva statisticky vyznamne zvysila úrodu zrna jarného jacmeňa a súcasne znacne ovplyvnila obsah hrubého proteínu v jacmennom zrne. Hnojenie LAD 27 v dávke 30 kg.ha~(-1) N zvysilo úrodu zrna o 0,25 t.ha~(-1), t. j. o 4,4%, pri KEE = 1,49, prírastkuzisku o 589 Sk.ha~(-1) (19,55 EUR.ha~(-1)), rentabilite hnojenia 48,6% a KNE = 8,3 kg zrna na 1 kg aplikovaného dusíka. Hnojivo DASA 26/13 v dávke 30 kg.ha~(-1) N + 15 kg.ha~(-1) S zvysilo úrodu zrna vyraznejsie, a to o 0,34 t.ha~(-1), t. j. o 6,0%,pri KEE = 1,75, prírastku zisku 1 050 Sk.ha~(-1) (34,85 EUR.ha~(-1)), rentabilite hnojenia 75,1% a naturálnej efektívnosti dusíka 11,3 kg zrna na 1 kg aplikovaného N. Pouzitie hnojiva MAGNISUL 21-5-11 v dávke 30 kg.ha~(-1) N + 15,7 kg.ha~(-1) S +4,3 kg.ha~(-1) Mg malo najvyssí úrodovy aj ekonomicky efekt. Zvysenie úrody zrna bolo o 0,39 t.ha~(-1), t. j. o 6,9%, pri KEE = 1,79, prírastku zisku 1 237 Sk.ha~(-1) (41,06 EUR.ha~(-1)), rentabilite hnojenia 78,7% a naturálnej efektívnosti 13,0 kgzrna na 1 kg aplikovaného dusíka. o Obsah hrubého proteínu v zrne jacmeňa sa najviac zvysil aplikovaním iba dusíkatej vyzivy (LAD 27) o 6,9%. Dusíkato-sírna vyziva (DASA 26/13) najmenej zvysila obsah hrubého proteínu oproti nehno-jenej kontrole o 2,5%, ale oproti samotnej dusíkatej vyzive sa obsah hrubého proteínu znízil o 0,44 absolútneho percenta. Dusíkato-horecnato-sírna vyziva (MAGNISUL 21-5-11) oproti nehnojenej kontrole zvysila obsah hrubého proteínu o 5,6%, ale oproti samotnej dusíkatej vyzive tiez znízila obsah hrubého proteínu o 0,13 absolútnych percent. Tento poznatok zvysuje predpoklad pre pestovatel'ov sladov-níckeho jacmeňa dopestovat' vyssiu produkciu zrna s nizsím obsahom hrubého proteínu, ak sa na hnojenie pouzije NS, resp. NMgS vyziva namiesto samostatnej N vyzivy.
展开▼
