Hnojenie trávnych fytocenóz predstavuje jedno z hlavnych pratotechnickych opatrení, ktoré ovplyvnuje floristické zlozenie, mení agrochemické vlastnosti pody (podnu reakciu, koncentráciu podneho roztoku, obsah humusu), cinnosl mikroflóry i vodny rezim tohto spolocenstva (1, 2, 3). Popri pozitívnom vplyve hnojenia na produkciu a kvalitatívne parametre krmiva, mnohí autori negatívne hodnotia jednostranny vplyv dusíka na zmensovanie druhovej pestrosti porastu, ústupom leguminóz a dalsíchlúcnych bylín so zvysovaním podielu vysokych tráv (4, 2, 5). Pri takomto hnojení porasty rednú, zaburinujú sa a pri intenzívnej exploatácii dochádza casto k zvratu v ich vyvoji a sukcesii druhov, spojenú s opatovnym poklesom úrod (6, 2). V nasom pokuse sme sa zaoberali negatívnymi tendenciami, vedúcimi k floristickej degradácii porastu, zmenami v produkcii susiny a jej kvality a niektorymi agrochemicky-mi charakteristikami pody, sposobenymi aplikáciou enormne vysokej, jednostrannej dávky dusíka a jej reziduálneho posobenia.
展开▼
