Jacmen bol responzibilnyna hnojenie dusíkom az do dávky N 120 kg-ha~(-1), pri ktorej sa úroda zrna zvysila na 230% voci nehnojenej kontrole. Samotné PK hnojenie zvysovalo úrodu zrna oproti kontrolnému variantu na 109%, avsak efektívnoss kombinovaného hnojenia NPK oproti N hnojeniu bola vyssia a rozdiel sa zvysoval so stúpajúcimi dávkami N a v nepriaznivych rokoch. Vyvázené NPK hnojenie stabilizovalo úrody zrna v nepriaznivych podmienkach. Jacmen pozitívne reagoval zvysením obsahu bielkovín a zvysením hodnot diastatickej mohutnosti az pri dávke N 80 kg-ha~(-1) a vyssie. Na variantoch NPK alebo NP bol vzdy nizsí obsah bielkovín nez na odpovedajúcich variantoch N v dosledku rozdielnej reakcie jacmena na N verzus NPK hnojeniu v znakoch uhlikatého a dusíkatého metabolizmu. Nedostatocná efektívnoss príjmu N a nízka efektívnoss jeho translokácie v rastline do zrna je prícinou nízkej responzibility jacmena na zvysovanie obsahu bielkovín a záporného vzsahu medzi úrodou zrna a obsahom N v zrne na tej istej hladine N hnojenia. Vplyv hnojenia na obsah extraktu, skrobu a Kolbachovo císlo bol celkom opacnyako na obsah bielkovín. So stúpajúcimi dávkami N hnojenia sa znizoval obsah extraktu, avsak vyvázené NPK hnojenieaj pri dávke N 80 kg-ha zabezpecilo obsah extraktu na pozadovanej technologickej úrovni. Vplyv hnojenia na ostatné ukazovatele technologickej kvality sa odvíjal od pomeru dusíkatych a uhlíkatych látok, obsahu bielkovín a obsahu extraktu. Medzi obsahom bielkovín a diastatickou mohutnossou bol kladnyvzsah a kladnyvzsah bol medzi obsahom extraktu a Kolbachovym císlom, avsak medzi skupinami tychto znakov boli silné záporné vzsahy podmienené prostredím, najms hnojením a rokom. Medzi odrodamiboli rozdiely v agronomickom vyuzití N, pricom vyssiu úrodu zrna dosiahli úradnejsie odrody v dosledku vyssej efektívnosti vyuzitia N az pri vyssích dávkach N, co nie je v súlade s trendom ekologizácie posnohospodárstva.
展开▼
